A potom tie historky z maturitných testov. Na internete bolo, a ako ľahko sa to dalo, dokonca aj pani učiteľka...Len aby boli výsledky.

Nechce sa mi moralizovať, ale ani bagatelizovať. Bolo by to taká lacná analógia k aktuálnemu dunstu v spoločnosti. Aj my sme sa smiali, keď sme fajčili na záchode, a nakoniec z nás nebol ani vrah ani zlodej. Tá pesnička bola na smiech, ale vedela tak trocha aj vytočiť.

Viac ma štvalo, že ani jeden. Ani jeden nevystúpil z vyšľapaného chodníčka. Nenašiel sa rebel, čo by pretrhol jedinú nitku hurákolektivizmu. Ešte pred desiatimi rokmi sa vyskytol aspoň jeden indipenďák na desať metrov štvorcových. Ináč sa obliekal, iné počúval a mal názor. Aký taký, ale názor. Neobzeral sa čo povie Paťo alebo Maťa.

Paľovi som vtedy povedal, že si ho navždy zapamätám. Vstal z lavice a niesol svoju písomku ku katedre: ,,Pán profesor, zabudli ste mi opraviť jednu chybu, nemám mať jednotku, ale dvojku“. Neviem  čo viac funguje, či telepatia alebo system error, ale o dva týždne som urobil v jeho písomke podobnú chybu. Paľo sa zasa zdvihol. Bol tretiak, ale v tej chvíli u mňa zmaturoval na tri červené diplomy.