,,Tak dnes ste to tu všetci poriadne odflákli, ale dobre, ideme s tým voľačo robiť. A hneď...“

Čo mi bráni v tom, aby som dnes robil veci naozaj? Čo nám bráni v tom, aby sme sa dnes pozdravili so žiakmi, spýtali sa ich ako sa majú, a naozaj sa o to aj zaujímali? Vice versa. Čo nám zabráni v tom, aby sme doskúšali (minútočku), aj keď už zazvonilo na koniec hodiny?

Lepšie sa to nedá zhrnúť ako vo výroku múdreho a skúseného človeka: Vykonávaj malé povinnosti každého okamihu: rob to čo máš robiť, sústreď sa na to, čo robíš.

Kto nás prinúti, aby sme robili desať vecí naraz, a ani jednu poriadne. Kto nám zabráni v tom, aby dnes (2. februára) známky, plány, programy neboli pre nás fetiš, pobehajská pro forma? Štátny vzdelávací program? Inšpektorka? Tí sú ďaleko a údajne dobre nepočujú. Aspoň dúfam.