1. you say what you know – povieš, čo vieš. No s tými dvadsiatimi slovami by ťa v Anglicku ľahko predali. Ale nemusíš zomrieť od hladu, veď máš ruky a nohy.

2. you say what you want – povieš, čo chceš. 500 slovíčok, koniec hladovky, ale stále to ešte nie je ono. Ty chceš toto, a realita navôkol prináša celkom iné situácie. Ale ináč, si celkom milý.

3. you say what is needed – povieš, čo je treba. Super, nasadol si do zrýchleného vlaku. Spravíš čo chcú na certifikovanom teste, na pošte, pozveš ju na večeru, dáš prednášku z ,,neznesiteľnej ľahkosti bytia“. To o tebe vravia: ,,Vie perfektne po anglicky“.

4. you say what is really to be said - Wow, pán Newton, vaša príťažlivosť skončila. Metalevel. Jazyk je už vercajk, a ty s ním nezakrúcaš matku na aute, aby si zakrúcal či zakrútil matku na aute. Po dvadsiatich hodinách jazdy chceš splniť Natálke dovolenkový sen na Sardinke. Šéfino vytiahne zopár kameňákov, aby nakopol atmosféru dôvery – a ľudia robia. Poslanec vyroní slzu nad dojemným detstvom – a ľudia volia. Cui bono? No nonsense. Walk the talk.

Ale na mamu nemá nik. Povie presne to čo treba, aby sa chlapča utíšilo. Keby bolo treba, vymyslí aj nový jazyk.

A možno ani tento blog nebol napísaný len tak, z nudy.